Rozdiel medzi kryogénnymi ventilmi a -kryogénnymi ventilmi pramení najmä z rozdielov v ich príslušných teplotných prostrediach. Kryogénne ventily sa zvyčajne používajú pri teplotách -40 stupňov a nižších, zatiaľ čo ne-kryogénne ventily sa používajú pri normálnych-teplotách alebo stredne{6}}až{7}}vysokoteplotných scenároch (nad -10 stupňov). Môžu byť špecificky rozlíšené z hľadiska materiálov, štruktúry, tesniaceho výkonu, prevádzky a použitia:
1. Použiteľná teplota a základné požiadavky
Kryogénne ventily: Navrhnuté pre extrémne nízke teploty v rozsahu od -40 stupňov do -270 stupňov (napr. tekutý dusík pri -196 stupňov , skvapalnený zemný plyn pri -162 stupňov ). Ich hlavnou požiadavkou je zachovať štrukturálnu stabilitu a spoľahlivé utesnenie pri nízkych teplotách a zároveň zabrániť vplyvu nízkych teplôt na prevádzkovú bezpečnosť.
Nekryogénne ventily: Vhodné pre normálne teploty (-10 stupňov až 120 stupňov ) alebo stredné- až vysoké teploty (nad 120 stupňov ), ako napríklad v parných a horúcich olejových systémoch. Nie je potrebné brať do úvahy problémy, ako je krehkosť materiálu alebo zmršťovanie komponentov spôsobené nízkymi teplotami; namiesto toho sa zameriava na splnenie požiadaviek na pevnosť a základné tesnenie pri zodpovedajúcich teplotách.

2. Výber materiálu: Kľúčom je odolnosť voči nízkej-teplotnej krehkosti
Nízke teploty môžu spôsobiť, že väčšina materiálov „krehne“ (jav známy ako krehkosť pri nízkej teplote) a nekovové materiály môžu stvrdnúť alebo prasknúť. Výber materiálu je teda najzásadnejším rozdielom medzi týmito dvoma typmi ventilov:
Kryogénne ventily:
Teleso ventilu/kapota: Materiály s vynikajúcou-odolnosťou pri nízkych teplotách sú povinné. Uprednostňujú sa austenitické nehrdzavejúce ocele (napr. 304, 316), pretože si zachovávajú húževnatosť aj pri -196 stupňoch bez toho, aby vykazovali krehkosť pri nízkych{12}}teplotách. Pre extrémne nízke teploty (napr. tekuté hélium pri -269 stupňoch) možno použiť zliatiny titánu alebo zliatiny na báze niklu.
Tesniace prvky: Ne-kovové tesnenia musia používať materiály odolné voči nízkym-teplotám- (napr. modifikovaný polytetrafluóretylén, perfluóréterové O-krúžky), aby sa zabránilo úniku spôsobenému vytvrdzovaním pri nízkych-teplotách. Kovové tesnenia, ako napríklad tie, ktoré sú vyrobené zo zliatin medi alebo nehrdzavejúcej ocele, kompenzujú zmršťovanie prostredníctvom „nízko{8}}tepelného predbežného-utiahnutia“.
Driek ventilu: Nehrdzavejúca oceľ alebo vyzrážaná{0}}ušľachtilá oceľ sa používa na zabránenie deformácii alebo zlomeniu pri nízkych teplotách.
Nekryogénne ventily:
Teleso ventilu/kapota: Môžu sa použiť materiály ako liatina, oceľoliatina (napr. WCB) a uhlíková oceľ. Tieto materiály sú nákladovo-efektívne a majú dostatočnú pevnosť pri normálnych alebo stredných{4}}až-vysokých teplotách, ale pri nízkych teplotách sa stanú krehkými a prasknú, takže nie sú vhodné na aplikácie pri nízkych-teplotách.
Tesniace prvky: Postačuje obyčajný kaučuk (napr. nitrilkaučuk, EPDM) alebo bežný polytetrafluóretylén, pretože spĺňajú požadovanú elasticitu a tesniaci výkon pri normálnych teplotách.
Driek ventilu: Používa sa uhlíková oceľ, chróm-molybdénová oceľ atď. V scenároch so strednou-až{4}}vysokou-teplotou sa kladie dôraz na pevnosť materiálu pri vysokých-teplotách.
3. Konštrukčný návrh: Cielené riešenia pre výzvy pri nízkych-teplotách
Médiá s nízkou{0}}teplotou môžu spôsobiť zmrštenie komponentov a treba sa vyhnúť „strate za studena“ (vyparovaniu médií s nízkou teplotou- v dôsledku absorpcie tepla). Preto je štruktúra kryogénnych ventilov zložitejšia:
Špeciálne konštrukcie pre kryogénne ventily:
Štruktúra s dlhým{{0} krkom: Kapota je navrhnutá s dlhým hrdlom (dĺžka 100 – 300 mm) na oddelenie ovládacích komponentov, ako sú ručné kolesá a upchávky, od zóny nízkej-teploty. To nielenže bráni operátorom pred omrzlinami pri kontakte s-dielmi s nízkou teplotou, ale tiež znižuje prenos chladu von cez driek ventilu (zabránenie vonkajšej námraze alebo námraze, ktoré by mohli ovplyvniť prevádzku).
Kompenzácia proti{0}}zmršťovaniu: Spojovacie skrutky medzi telom ventilu a vekom sú predpäté, aby sa zabránilo uvoľneniu a netesnosti tesniacej plochy spôsobenému zmršťovaním komponentov pri nízkych teplotách. Niektoré tesniace plochy sú navrhnuté s "elastickými kompenzačnými štruktúrami" (napr. vlnovcové tesnenie), aby sa kompenzovali účinky zmršťovania.
Anti-kavitácia a vedenie toku: Kvapaliny s nízkou{0}}teplotou (napr. LNG) sú náchylné na vyparovanie (bleskové vyparovanie) počas škrtenia. Vnútorný prietokový kanál ventilu musí byť hladký, aby sa zabránilo kavitačnému poškodeniu tesniaceho povrchu spôsobenému turbulenciou.
Anti-statický dizajn: Statická elektrina je vedená cez kovové komponenty (napr. vodivé pružiny medzi driekom ventilu a telom ventilu), aby sa predišlo nebezpečenstvu spôsobenému statickou akumuláciou v horľavých a výbušných médiách s nízkou teplotou (napr. LNG).
Návrhy pre ne-kryogénne ventily:
Nevyžaduje sa žiadna dlhá-štruktúra krku a telo ventilu možno priamo pripojiť k prevádzkovým komponentom.
Tesnenie sa spolieha na konvenčné predpätie skrutiek bez potreby kompenzácie zmršťovania pri nízkej teplote.
Ventily so strednou-až{1}}vysokou-teplotou sa môžu zamerať na „vysoko-teplotné-tesnenie“ (napr. pomocou kovových grafitových tesnení), ale nevyžadujú konštrukčné hľadiská pre „stratu za studena“.

4. Výkon tesnenia: Prísnejšie požiadavky na nízke teploty
Kryogénne ventily: Väčšina kryogénnych médií (napr. LNG, kvapalný kyslík) je horľavá, výbušná alebo toxická. Únik môže spôsobiť rýchlu objemovú expanziu v dôsledku odparovania (napr. LNG sa môže po úniku zväčšiť 600-krát), preto je potrebné dosiahnuť „nulový únik“. Niektoré ventily používajú "vlnovcové tesnenia" (kovové vlnovce medzi driekom ventilu a telesom ventilu), aby sa zabránilo zlyhaniu konvenčných tesnení tesnení pri nízkych teplotách.
Nekryogénne ventily: Požiadavky na tesnenie závisia od média. Napríklad ventily vodovodnej vody umožňujú minimálny únik a parné ventily musia znížiť únik, ale nevyžadujú "nulový únik". Na splnenie požiadaviek zvyčajne používajú tesnenia (napr. azbest, grafit) alebo obyčajné O-krúžky.
5. Prevádzka a údržba: Prispôsobenie sa prostrediam s nízkou-teplotou
Kryogénne ventily:
Ovládacie komponenty (napr. ručné kolesá, ovládače) sú držané mimo zóny nízkej-teploty prostredníctvom konštrukcie s dlhým-krkom, aby sa zabránilo zamrznutiu a zaseknutiu.
Vyžaduje sa pravidelné „uťahovanie za studena“: Po prevádzke pri nízkych{0}}teplotách môže zmrštenie komponentov spôsobiť uvoľnenie skrutiek, čo si vyžaduje opätovné utiahnutie-.
Musia sa použiť nízkoteplotné mazivá (napr. silikónové-mazivo), pretože bežný mazací olej pri nízkych teplotách stuhne a zlyhá.
Nekryogénne ventily:
Prevádzka nie je obmedzená-nízkou teplotou a na mazanie možno použiť bežný motorový olej alebo mazivo.
Údržba sa zameriava na stredne-indukovanú koróziu (napr. v kyslom-alkalickom prostredí) alebo na starnutie pri vysokých-teplotách (napr. výmena gumových tesnení), pričom nie je potrebné riešiť problémy súvisiace s nízkou-teplotou-.
6. Aplikačné scenáre
Kryogénne ventily: Používa sa výlučne v nízkoteplotných stredných systémoch, ako sú skladovacie nádrže a potrubia LNG, preprava kvapalného dusíka/kvapalného kyslíka a kozmické nízkoteplotné experimentálne zariadenia.
Nekryogénne ventily: Pokrýva väčšinu bežných scenárov vrátane vodovodných potrubí, priemyselných parných systémov, prepravy horúceho oleja a bežných plynovodov.
Trh s ventilmi NSV:

ozvite sa
E-e-mail:info@nsvvalve.com
Puyi Road, priemyselná zóna Sanqiao, ulica Oubei, okres Yongjia, Zhejiang, Čína





